Aké sankcie vás čakajú pri porušovaní daňových povinností

S vedením účtovníctva a správou daní vzniká podnikateľom celý rad povinností. Čo nastane, ak podnikatelia svoje povinnosti neplnia a aké im hrozia sankcie?

Podnikatelia majú celý rad povinností. Pri ich činnosti musí plniť široký okruh krokov – tj získať potrebné oprávnenie pre danú činnosť, prihlásiť sa k povinným poplatkom, dodržiavať všetky predpisy av neposlednom rade viesť účtovníctvo. Pokiaľ nie je účtovníctvo, prípadne iná evidencia (daňová evidencia, evidencia príjmov), vedené riadne, môže sa podnikateľ vystaviť sankciám.

Zákon o daniach z príjmov stanovuje, že penále, úroky a pokuty sú daňovo neuznateľným nákladom. Ide typicky o sankcie, ktoré vyplývajú z daňového poriadku alebo iných predpisov – napríklad penále za neskoro uhradené poistné na verejné zdravotné poistenie, úrok z omeškania za neskoro odvedenú daň a ďalšie.
Za daňovo neuznateľné výdavky sa ďalej považujú:

Úroky z omeškania
Úroky z pokosenej čiastky
Peňažné tresty
Prirážky k poistnému na sociálne zabezpečenie a príspevku na štátnu politiku zamestnanosti ak poistnému na verejné zdravotné poistenie
Náklady spojené s trestom uverejnenia rozsudku podľa osobitného právneho predpisu
Za daňovo uznateľné náklady sa naopak považujú zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania, penále a iné sankcie, pokiaľ plynú zo záväzkových vzťahov a boli zaplatené. To isté platí pre úroky zo pôžičiek a úroky z úverov, ak je veriteľom fyzická osoba nevedúca účtovníctva, a tieto úroky boli zaplatené.

Pokuta za oneskorené tvrdenie dane
Podľa daňového poriadku vzniká daňovému subjektu povinnosť uhradiť pokutu, pokiaľ nepodá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie, hoci mal túto povinnosť. Pre daňových subjektov je tu ale tzv. „pardón lehota“. Aby bola pokuta uložená, musí daňový subjekt podať daňové priznanie s oneskorením, ktoré bude dlhšie ako päť pracovných dní.

Ak daňový subjekt oneskorene podá daňové priznanie, bude mu uložená pokuta v nasledujúcej výške:

0,05 % stanovenej dane za každý nasledujúci deň omeškania alebo
0,05 % stanoveného daňového odpočtu za každý nasledujúci deň omeškania alebo
0,01 % stanovenej daňovej straty za každý nasledujúci deň omeškania.
Vo všetkých prípadoch platí, že pokuta môže dosiahnuť najviac 5 % stanovenej dane, daňového odpočtu alebo daňovej straty.

Daňový poriadok ďalej stanovuje, že platiteľovi dane vzniká povinnosť uhradiť pokutu, pokiaľ nepodá hlásenie alebo vyúčtovanie, hoci túto povinnosť mal, alebo ho podá s oneskorením dlhším ako päť pracovných dní. V takom prípade platiteľovi dane vzniká povinnosť uhradiť pokutu vo výške 0,05 % z celkovej čiastky dane, a to za každý deň omeškania, najviac však 0,5 % z celkovej čiastky dane, ktorá mala byť vo vyúčtovaní alebo hlásení uvedená.

Pokiaľ pokuta, ktorá by vznikla v dôsledku neskorého podania, bola nižšia ako 1000 Sk, pokuta sa nepredpíše a daňovému subjektu nevznikne povinnosť túto pokutu uhradiť. Maximálna výška pokuty nesmie byť vyššia ako 300 000 Sk. To platí v prípade neskorého podania daňového tvrdenia. V prípade, že daňový subjekt nepodá daňové tvrdenie ani dodatočne, bude činiť výška pokuty najmenej 500 Sk. O povinnosti uhradiť pokutu rozhoduje správca dane platobným výmerom. Vymeraná pokuta potom musí byť uhradená do tridsiatich dní odo dňa oznámenia platobného výmeru.

Penále v daňovom poriadku
Okrem pokút, ktoré definuje daňový poriadok, môže byť daňovému subjektu vymerané aj penále. Daňovému subjektu vzniká povinnosť toto penále uhradiť, a to zo sumy domeranej dane tak, ako bola stanovená oproti poslednej známej daňovej povinnosti. Penále je potom stanovené vo výške:

20 %, pokiaľ je daň zvyšovaná
20 %, ak je znižovaný daňový odpočet
1 %, ak je znižovaná daňová strata.
O povinnosti uhradiť penále rozhoduje správca dane platobným výmerom. Vyrubené penále je splatné do tridsiatich dní od oznámenia platobným výmerom. Daňovému subjektu nevzniká povinnosť uhradiť penále „z dane dodatočne tvrdenej v dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom vyúčtovaní, na základe ktorého došlo k domeraniu dane. To neplatí, ak toto dodatočné priznanie alebo dodatočné vyúčtovanie nebolo prípustné“.

Úroky z omeškania
Úrok vzniká za každý jednotlivý deň, kedy sú splnené podmienky na jeho vznik. Pokiaľ ide o úroky hradené daňovým subjektom, rozdeľujú sa tieto úroky na úrok z omeškania a na úrok z pokosenej sumy. Úroky však môžu byť hradené aj správcom dane – napríklad úrok z titulu vratiteľného preplatku, ktorý nebol vrátený v súlade so zákonom.

Úrok z omeškania vzniká buď „od štvrtého dňa nasledujúceho po pôvodnom dni splatnosti dane do dňa jej platby“ alebo „odo dňa vrátenia, použitia alebo prevedenia vratky vzniknutej v dôsledku stanovenia daňového odpočtu do dňa jej platby“. Úrok z omeškania naopak nevzniká počas pokosenia alebo pri nedoplatku, ktorý vznikol v dôsledku porušenia daňových povinností poručiteľa.

Úrok z omeškania, resp. jeho výška zodpovedá výške úroku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka a je splatný dňom, v ktorom boli splnené zákonné podmienky pre jeho vznik.

Úrok z omeškania sa však nepredpíše a daňovému subjektu nevznikne povinnosť ho uhradiť, pokiaľ v úhrne nepresiahne u jedného druhu dane a u jedného správcu dane za jedno zdaňovacie obdobie alebo za jeden kalendárny rok pri jednorazových daniach sumu 1000 Sk.

Úroky z pokosenej čiastky
Ak bolo povolené pokosenie alebo pokosenie nastalo, je základom pre výpočet úroku čiastka dane, pri ktorej bolo pokosenie povolené. Taký úrok vzniká po dobu pokosenia dane a je splatný do tridsiatich dní odo dňa, keď pominuli podmienky pre jeho vznik.

Pokiaľ je povolené pokosenie, zodpovedá výška úroku polovici úroku z omeškania alebo jemu podobným podľa iného zákona, najviac však polovici úroku z omeškania ustanovenom daňovým poriadkom.

Ďalšie sankcie
Daňovým subjektom však môžu byť udelené aj ďalšie pokuty, napríklad poriadková pokuta alebo pokuta za nesplnenie povinností nepeňažnej povahy. Správca dane napríklad môže udeliť poriadkovú pokutu až do výšky 50 000 Sk, ak daňový subjekt sťažuje správu daní. To môže byť spôsobené napríklad rušením poriadku napriek predchádzajúcemu upozorneniu, neuposlúchnutím pokynu úradnej osoby alebo za urážlivé správanie k úradnej osobe.

Poriadková pokuta však môže byť oveľa vyššia, a to až 500 000 Sk, pokiaľ osoba závažne sťažuje alebo marí správu daní, a to najmä tak, pokiaľ bez dostatočného ospravedlnenia nevyhovie správcovi dane v lehote na splnenie procesných povinností. Pozor však na to, že na uloženie pokuty je lehota jedného roka odo dňa, keď došlo k jednaniu, ktoré je dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty. Poriadkovú pokutu možno tiež ukladať opakovane.

Daňovému subjektu môže byť uložená aj pokuta za nesplnenie povinností nepeňažnej povahy, a to až 500 000 Sk. Ide napríklad o situácie, keď nie je splnená registračná alebo ohlasovacia povinnosť, prípadne keď nie sú splnené záznamové alebo iné evidenčné povinnosti. V takom prípade môže byť pokuta uložená až tri roky po tom, čo došlo k porušeniu povinností.

Nejnovější články

Další články autora